Ďakujeme a zdieľame.
“Najlepší bol tiež výsledkový live timing pretekov od spoločnosti Sport Timing z Kežmarku, ktorý vytvoril okrem tradičných prejazdov páskou a medzičasov v časovke aj možnosť komentovať výkony pretekárov a zozbieral množstvo údajov. To všetko dokázali veľmi dobre preniesť na veľkoplošnú obrazovku v priestoroch štartu a cieľa….”
Oficiálne výsledky na my.raceresult.com
Spoločný šampionát každý rok vyvoláva veľké množstvo emócií a naznačuje, kam kráča naša cyklistika. Žiar nad Hronom mal pred sebou mimoriadne náročnú úlohu prekonať výborné “majstráky” z posledných rokov, a to sa mu náramne podarilo. Veľké pred-šampionátové vyhlásenia podporili skutky, na slovenské pomery, nebývalých rozmerov. Už druhou témou je súťažná stránka, ktorá sa na Slovensku vyvíja pomaly a akosi bolestivo. Článok je komentárom šéfredaktora tohto portálu, teda vyjadruje jeho názor.
 Náš videoklip k MSR a ČR |
| Peter Sagan s Michaelom Kolářom v obci Janova Lehota (© Jaroslav Maliňák, Cycling-Info.sk) |
Jednotlivým pretekom sa nebudeme venovať klasickým štýlom mapovania priebehu, všetky disciplíny sme podrobne rozobrali v daných dňoch, videli ste aj video reportáže. Svoj pohľad sa preto budeme snažiť rozšíriť a dať dôraz aj na to, čo ešte neodznelo.
Časovky sú u nás veľkou nočnou morou a tento stav sa mení iba kozmeticky. Ako-tak zrekonštruovaná dráha je iba v Prešove, ale okrem toho, že je to pre mnohých zo západu ďaleko, väčšina pretekárov túto disciplínu jednoducho trénovať nechce. Naši profesionáli o štart záujem nemali, aj preto sme opäť výraznejšie zaostali za Čechmi. Narozdiel od cestných pretekov, kde je množstvo taktických variánt, stratégií a každý si kontroluje svojho súpera v štyroch rôznych kategóriách, porovnanie v časovke je tvrdším zrkadlom.
Desiata pozícia Mareka Čaneckého je z tohto pohľadu sklamaním. Pravdou ale je, že minimálne šesť z deviatich Čechov pred ním sa na piatok pripravovalo ďaleko viac ako on, keďže absolvoval pred tým sériu ťažkých etapákov a na špeciáli mal v júni šancu trénovať iba tri či štyri dni. Rozdiel 51 sekúnd na Patrika Tybora nás prekvapil. Čakali sme tesnejší súboj. Sám som šiel v mechanickom vozidle za Patrikom a neurobil žiadnu väčšiu chybu, prehral na výkonnosť. V cieli sa diskutovalo o tom, že pretekári štartujúci skôr mali výhodu v priaznivejšom vetre, teda strata na Bártu by bola o čosi menšia.
| Marek Čanecký počas časovky (© Jaroslav Maliňák, Cycling-Info.sk) |
To pomohlo aj Adriánovi Babičovi, ktorý štartoval veľmi skoro, ale kategóriu U23 by určite vyhral tak či onak. Jurajovi Bellanovi nadelil 24 sekúnd. Zaslúži si veľkú pochvalu za svedomitú prácu aj napriek menšiemu sluchovému hendikepu. V tomto prípade jasne vidíme prínos tímu Firefly.
Otázkou je, čo so slabšou časovkou naši mladí pretekári budú robiť. Faktom ostáva, že takéto boje proti chronometru nikde nejazdia. Napríklad Bellan je tretí rok mužom a v pätnástich etapových pretekoch UCI, ktoré absolvoval, nastúpil iba v jedinej časovke dlhšej ako prológ, aj to mala iba jedenásť kilometrov. Teda otázne je, či vôbec tréning nastavovať inak, keďže na kontinentálnej scéne sa o celkové poradie bojuje bez časovky.
V ostatných disciplínach zaostávanie za Čechmi nebolo markantné, Janka Keseg Števková by bez akejkoľvek prípravy na požičanom bicykli s problematickým radením dokonca brala medzi Češkami bronzovú medailu a v Top 10 skončilo päť Češiek aj päť Sloveniek. Rovnako to dopadlo aj s Matúšom Štočekom, ktorý bol tiež celkovo tretí a hneď za ním klasifikovali Lukáša Kubiša, malú juniorskú raketu tejto sezóny, ktorú Peter Medveď stiahol zo zimných športov. Medzi juniormi ostane aj o rok, takže sa s ním určite bude dať ďalej pracovať. Časovkárske manko na Čechov sa teda zmenšilo. Počkáme si na budúci rok, či to bude trend.
| Matúš Štoček na pódiu (© Jaroslav Maliňák, Cycling-Info.sk) |
V pretekoch s hromadným štartom sa veľa čakalo od Janky Keseg Števkovej, ktorá vlani zničila slovenskú konkurenciu podobným spôsobom ako teraz starší Sagan v unikajúcom českom vlaku a v spomínanej štvrtkovej časovke dominovala ešte oveľa viac ako pred rokom. U žien sa ale nedokázal vytvoriť celodenný únik, pretože tu nebola Martina Sábliková a Nikola Nosková bojovala s obrovskou presilou Dukly Praha. Jej pretekárky ale boli silné iba v kolektíve, teda o únik sa postaralo to najsilnejšie až v poslednom kole. V desaťčlennej skupine boli tri Slovenky a hoci sa Tereza Medveďová s Keseg Števkovou snažili, Alžbety Pavlendovej sa ani v poslednom kopci nezbavili a bolo jasné, kto vyhrá. Dráharka sa tak konečne nominovala na vrcholné cestné podujatie. Čakajú ju ME v dánskom Herningu. O nominácii na MS sa rozhodne neskôr.
Juniorky sa na pódium vo štvrtok i sobotu postavili v rovnakom zložení. Petra Machálková veľmi dobre vyladila formu na tento vrchol a zdolala kolegyňu z CyS – Akadémie PS Luciu Michaličkovú, ktorá vlaňajšiu sezónu zvládala na Slovensku suverénne, no zdá sa, že začína trochu stagnovať. Obe boli v pretekoch jasne silnejšie ako súperky a nominovali sa tak na ME. Každá medaila pre nie CTM-kový tím veľmi poteší a dva bronzy si domov odniesla Júlia Hrtánková z Finančného centra. V priebežnom poradí Slovenského pohára sú tieto pretekárky takto za sebou, takže žiadne prekvapenie sa nekonalo.
| V pretekoch žien vládla dobrá nálada (© Jaroslav Maliňák, Cycling-Info.sk) |
Milan Novosad mal celé juniorské preteky pod palcom a aj tu bolo kľúčové už prvé kolo a početný únik, kde mali Žilinčania až štyroch pretekárov. Napriek tomu sme si nevedeli predstaviť, aby vyhral niekto iný ako Matúš Štoček. Ten si skupinu doskočil takmer sám, trochu si odpočinul v partii s kolegami, aby následne nastúpil znova a suverénne vyhral. Boj o druhé miesto medzi Pavlom Janušom (CyS) a Matúšom Melišom (Finančné centrum), ktorí boli vpredu od prvého okruhu, vyznel lepšie pre Pavla. Títo pretekári za najlepšími Čechmi absolútne nezaostali.
Zatiaľ čo Žilina oslavovala medzi mladými všetky štyri zlaté medaily a spolu získali až sedem cenných kovov, tradičné bašty Podbrezová, Žiar i Trenčín smútili. Zverenci Vladimíra Hnátha dokonca prerušili dlhoročnú sériu medailí z MSR.
Štoček potvrdil rolu favorita a budeme veľmi zvedaví, ako sa mu bude dariť ďalej, lebo táto sezóna mu vychádza o čosi menej ako minulá. To sa ale môže zmeniť na vrcholných podujatiach ak bude ďalej pretekať aktívnym štýlom. Bergen by mu mal sedieť, Herning možno trošku menej. Zatiaľ čo Foltán, Blaško, Kubiš či Meriač sú prvoročákmi, Matúš už v mládežníckej cyklistike končí, takže bude zaujímavé sledovať, kde zakotví. O niečom sa špekuluje, ale to rozoberať nebudeme. Chce to slušný kontinentálny celok, kde by prežil ten veľký skok, ktorý ho čaká a nezvládlo ho už toľko pretekárov… Ak sa ukáže, že na to má, bude môcť ísť ďalej. Martin Fraňo pri príchode do Dukly povedal, že by chcel dať každý rok šancu zo trom prvoročákom, no z ročníka 1999 veľký výber nemá. Pracovitý vyzerajú byť Jakub Varhaňovský, Matúš Meliš a Martin Chren, keď rátame s tým, že Žilinčania budujú vlastný celok U23 jazdiaci tunajšie poháre. No sezóna ešte pokračuje.
| Jazdci CyS Akadémie mali preteky plne pod kontrolou (© Jaroslav Maliňák, Cycling-Info.sk) |
Nedeľňajší profesorský výkon slovenskej časti Bory netreba komentovať. Urobili to dokonale. Kritizovať Petra za to, že týždeň pred Tour de France nechce ísť na dno síl a prichádzať do cieľa sám na prvom mieste, je hlúposťou, to všetci vieme, lebo o tom, že je našim najlepším cyklistom, nikto nepochybuje. Nie je to žiadna neúcta k šampionátu, všetci to akceptujú a Jurajovi triumf prajú. Z Petrovej strany je chvályhodné, že vždy štartuje a doma tak oslavuje Saganomániu. Málokedy sa skrýval v pelotóne, bolo ho vidieť vpredu či naopak vzadu v kolóne, ak niečo riešil. Ľudia si jeho prítomnosť mali možnosť vychutnať.
Veľmi zle ale dopadla nedeľa pre Duklu Banská Bystrica. Respektíve, nie, že dopadla, lebo piate miesto a ďalšie tri pozície v Top 10 sa zhruba čakali, no nedeľa hlavne zle vyzerala. Nikto z jedenástich pretekárov nezachytil rozhodujúci únik a hoci ho mal Martin Haring na dosah, nedocvakol to. Dukláci pasívne čakali a keď sa dlho nikto nevracal, mysleli si, že už tam Martin snáď bude. Informácie nemali takmer žiadne. Keď už bolo jasné, že sa tak nestalo, rozostup bol veľký a každý súdny človek vedel, že to nestiahnu. Všetky tímy pôsobili rezignovane, vrátane Dukly i Sparty Praha. Všetky tri tímy ťahali, vidíte to na mnohých fotografiách, ale psychicky boli na dne. V predposlednom okruhu urobil selekciu Peter Sagan a z tej skupiny ešte silou-mocou chcel v záverečnom kopci v Lutile odskočiť Patrik Tybor, no odtrhol iba kolegu Mahďara, ktorý mu mohol pomôcť v špurte, takže to bolo celé zle. Juraj Bellan si dokonca nechal odskočiť Juraja Lajchu, aby mohol nikým nerušený urobiť víťazné gesto, hoci prišiel o päť UCI bodov. To bola akási duklianska symbolika včerajška. Raz za rok si môžu zmerať sily s našimi profíkmi a potrápiť ich vďaka početnej prevahe, no prehajdákali to tak, že až paradoxne samotní Saganovci boli z toho nešťastní a šepkali, že aj keby bol vpredu za týchto okolností jeden iný jazdec, asi by mu to druhé miesto nechali a nerozbíjali celé tie preteky.
| Martin Haring pri svojom neúspešnom pokuse (© Jaroslav Maliňák, Cycling-Info.sk) |
Športový riaditeľ Dukly Martin Fraňo bol v nedeľu absolútne frustrovaný a zničený, bolo na ňom cítiť, že prežíva najväčšie sklamanie posledných rokov. Jeho vyjadrenie sa publikovať nedá. Oslovili sme preto jeho asistenta a ikonu cyklistickej Dukly Maroša Kováča: “Hotová katastrofa. Je nám do plaču. Existuje mnoho svedkov, že sme v autobuse pred štartom s Martinom presne prorokovali vývoj pretekov a skupina silných Čechov odišla tam, kde sme predpokladali. Chceli sme tam mať niekoľko ľudí. Keď niekto chce hľadať prirovnanie k prísloviu o hádzaní hrachu na stenu, toto je dokonalý príklad. Tiež sme ich upozorňovali, že musia ísť na štart skoro a postaviť sa dopredu, lebo bude to nervózne a ťažko sa cez balík v úvode na tom úzkom okruhu dostať. Aj tak sa polovica našich postavila dozadu. Zasa sme chýbali v rozhodujúcich okamihoch, hoci sme sa mohli zadarmo odviesť. Dopadlo to celé zle a po dojazde do cieľa sa ešte niektorí usmievali.
Je to hlboká neúcta voči ľuďom ako Martin Fraňo alebo Vlado Mikuš, ktorí pre nich neskutočne veľa obetovali a pripravili podmienky, ktoré tu nemajú obdobu. Som v Dukle dve desaťročia a nikdy nemala Dukla taký špičkový materiál, ktorý nám kontinentálne tímy závidia, také množstvo sponzorov, najkvalitnejší pretekový program i sústredenia. Je tu široký a profesionálny podporný tím vytvárajúci regeneračné podmienky skoro také aké má Matej Tóth. V časovke mali chalani jedenásť mechanických vozidiel, lebo na každom nám záležalo. Ale niektorým na tom zjavne nezáleží a akoby sa uspokojili s tým, že sa odvezú v pelotóne so Saganom. Dukla je pre slovenskú cyklistiku kľúčová a bez nej by neprežila. Navyše ešte aj teraz, keď vo vybavení patríme medzi kontinentálnu špičku, nikdy nemali na Slovensku pretekári lepšie možnosti.
Som presvedčený, že sme sa z nedeľňajšieho fiaska veľa naučili a ešte viac nás to zomklo, aby sme bojovali ďalej a k Patrikovi výkonnostne dotiahli ďalších. Už sme viac-menej rozhodnutí, že mladým obmedzíme voľnosť a budú musieť trénovať v Banskej Bystrici alebo Trenčíne pod dohľadom. Ubytovanie máme k dispozícii a sú tu výborné podmienky. Neostáva nič iné len vydržať. Veď Patrikovi ide sezóna celkom dobre.”
Áno, Patrik Tybor má momentálne v rebríčku UCI rolovanom po 52 týždňoch 179 bodov a v tejto sezóne má už Dukla 219 bodov, čo je viac ako za celý vlaňajší rok, a to ešte majú pred sebou minimálne sedem etapákov a tri jednorazovky, hoci stále im veľa bodov tečie medzi prsty kvôli nedostatku šprintérov. Posun je evidentný, kto má triezvy úsudok, vidí ho. Fakty a mýty si zhrnieme po sezóne. Neostáva nič iné, len pracovať ďalej, alternatíva neexistuje.
| Jozef Palčák a Ján Andrej Cully (© Jaroslav Maliňák, Cycling-Info.sk) |
Organizácia šampionátu zniesla superlatívy, chybičky boli kozmetické
Podujatie bolo zvládnuté perfektne, a to nie len samotná realizačná fáza vo štvrtok až nedeľu, ale podobu šampionátu vymýšľali zjavne veľmi inteligentní ľudia a hoci by sa natískalo napísať aj slovo “skúsení organizátori”, ťažko ich tak označiť, pretože niečo podobné sa u nás jednoducho neorganizuje. Videli Žilinu, videli Kyjov, boli si pozrieť MS v Dohe a k tejto akcii sa chceli priblížiť. Nemáme žiadny problém označiť “majstrák” za jedno z najlepšie zorganizovaných spoločenských podujatí v histórii Slovenskaa rozhodne najlepšie v dejinách cyklistického Česka a Slovenska. Samozrejme, aj ľuďom okolo Petra Zánického patrí klobúk dole za akciu spred dvoch rokov, ale táto mala vyšší rozpočet a myslela na detaily nebývalých rozmerov. Podľa nás sa toto už nebude dať u iného organizátora zopakovať. Hlavou krútili aj Ralph Denk, šéf tímu Bora-Hansgrohe, a Willi Bruckbauer, majiteľ spoločnosti Bora. Obaja neboli na nemeckom šampionáte, ktorý ich tím a Markus Burghardt vyhral, ale piate kolo odsledovali ako diváci na kopci medzi Janovou Lehotou a Kosorínom. To nepotrebuje ďalší komentár… Platí to, čo autor článku povedal v priamom prenose, že bolo by obrovskou škodou, ak by Žiarčania nevyužili potenciál, ktorý minulý týždeň odkryli.
Viacero záležitostí spomenul náš čitateľ dexterko vo svojom blogu, takže nechceli by sme zbytočne opakovať, ale pár základných záležitostí doplníme. Treba povedať, že záver okruhu priamo v Žiari nad Hronom bol vymyslený geniálne. Pretekári sa začali objavovať už dva kilometre pred páskou, prešli okolo ľudí, otočili sa na obrátke a mierili do cieľa. Stacionárne kamery RTVS mali z oblasti štartu a cieľa pokryté zhruba tri kilometre. Viac sa už hádam na daný počet kamier nedalo. Ľudia teda videli pretekárov často a aj samotní jazdci, ktorí nie sú zvyknutí na takéto davy ľudí, museli mať zimomriavky. Veľkoplošná obrazovka, pódium aj výsledky zniesli prísne kritériá, tribúna bola perfektná. Nebola síce zaplnená po okraj, ale to z toho dôvodu, že objednaná bola pre sedemsto ľudí, no dodávateľ napokon mal k dispozícii vyhovujúcu tribúnu pre deväťsto, teda v piatok zmontovali takúto. Ľudia ale mali dostatok miesta aj popri trati, nekonala sa žiadna zbesilá tlačenica, všetko bolo relatívne pokojné.
| Tribúna počas pretekov (© Jaroslav Maliňák, Cycling-Info.sk) |
Ľudia, a hlavne deti, mali možnosť vyšantiť sa na množstve atrakcií, k dispozícii bolo veľa stánkov s občerstvením, čo bol v Žiline problém. Pripravených bolo množstvo parkovacích miest, mesto bolo hádam pripravené aj na 40 000 ľudí, nebolo potrebné ďaleko putovať. Fanúšikov bolo o čosi viac ako v Žiline, ale roztratili sa na dlhom okruhu a masívnom priestranstve mesta tak, že by ich tam vošlo pokojne oveľa viac. S nadsádzkou povedané, ak by chceli Žiarčania zorganizovať majstrovstvá sveta, nevidíme v tom absolútne žiadny problém z hľadiska organizácie a diváckeho zázemia, čo by bolo hlavne v Slavkove či Kyjove úplne nemožné. Píše to človek, ktorý na MS štyrikrát bol a môže pokojne povedať, že napríklad bariér a usporiadateľov na nich viac nebolo.
Organizátori si zaslúžia obrovskú pochvalu aj za počet usporiadateľov a dobrovoľníkov, ktorí boli v meste doslova každých päť metrov, desiatky z nich pokryli všetky komplikované miesta na okruhu. Ten bol až nepochopiteľne vyčistený. Trávnaté plochy v okolí cesty pokosené a následne vozovka zametacími vozmi upravená do čistučkej podoby. Poriadok priebežne udržiavali aj v meste, dobrovoľníci zbierali odpadky tak, že po obrovskej akcii na zemi neostal takmer žiadny odpad. Akcii prialo aj počasie. Nebolo až tak teplo ako v Kyjove a nepršalo ako v Žiline.
| Dobrovoľníci mali jasné úlohy (© Jaroslav Maliňák, Cycling-Info.sk) |
Samotnú trať si organizátor stále nemôže nakresliť a vytlačiť na 3D tlačiarni, takže v obci Janova Lehota bol mierne problematický most, ale kompletne vyložený žinenkami zo všetkých základných škôl v okolí neustále kontrolovaný desiatimi usporiadateľmi. Najväčším problémom bola rozdelená cesta v prvej časti okruhu smerom na Handlovú, kde cyklisti dostali iba jej polovicu a polícia neustúpila ani na to, aby cyklisti dostali ešte pol metra naviac, keďže to prenosné dopravné značenie kľudne mohli posunúť viac do jazdného pruhu a aspoň by vodiči šli pomalšie. Bolo to nebezpečné, videli sme tu aj viacero pádov, našťastie kolíziu s autom nie. V sobotu dopoludnia jeden policajt pustil oproti pelotónu aj cisternu, ale postupne sa zlepšovali a v nedeľu sme tam už pri prejazde najpočetnejšieho balíka žiadne autá nevideli.
Okruh ako taký nebol najšťastnejší z toho pohľadu, že bol úzky a bolo mimoriadne ťažké pýtať si vodu z auta, alebo riešiť technické problémy. Často sa to upchávalo. Pretekári boli odkázaní na bufet a keďže bolo kolo veľké, teda počet odkrúžení malý, vedeli, že nemajú veľa šancí na doplnenie energie, a aj preto boli nervózni, chceli ten bidon za každú cenu a veľa sa na bufete padalo. Ako sme ale písali, pracovať sa muselo s okruhom, ktorý bol k dispozícii a bezpečnosť pretekárov sa organizátori snažili zvýšiť ako sa dalo. Bariér bolo dostatok, ba v meste ich až toľko potrebných nebolo, ale mali veľmi veľa reklamných bannerov, ktoré potrebovali niekam umiestniť, takže na to využili aj stredový deliaci pás v strede štvorprúdovky, kde zábrany byť nemuseli.
| Fanúšikovia na trati (© Jaroslav Maliňák, Cycling-Info.sk) |
Novinári mali výborné podmienky na prácu, Žilina sa s týmto nedala porovnať ani vo sne. Press centrum bolo vybavené dobrým internetom, so slušným servisom a milými ľuďmi, hoci vo štvrtok na nich autor tohto článku musel zvýšiť hlas, keď nevedeli, prečo majú novinárom tlačiť štartovú listinu, keď sa nachádza na internete, čo bolo veľmi vtipné. Vodič našej motorky mal podľa nich asi počas časovky za jazdy browsovať, kedy ktorý cyklista štartuje a kde má byť v správnom čase, aby sme zachytili čo najviac pretekárov. Ale keď sa stuff v press centre sám od seba nášho kameramana pýtal, či si nedá vodu a zákusok, bolo to niečo vysoko nadštandardné. Dobre bol vymyslený aj priestor pre kameramanov a fotografov na cieľovej rovinke, tam nám nikto nerobil problémy a nezavadzali ani ľudia. Často býva novinár nepriateľom, tu to tak nebolo. Až na pár policajtov, ktorí kameramana nechceli pustiť na trať, čo je všade vo svete povolené. Ale bolo to individuálne. Naopak, dobrovoľníci a dokonca aj rozhodcovia na páske problémy nerobili, čo sme zažili prvý raz.
Najlepší bol tiež výsledkový live timing pretekov od spoločnosti Sport Timing z Kežmarku, ktorý vytvoril okrem tradičných prejazdov páskou a medzičasov v časovke aj možnosť komentovať výkony pretekárov a zozbieral množstvo údajov. To všetko dokázali veľmi dobre preniesť na veľkoplošnú obrazovku v priestoroch štartu a cieľa. Chybičkou krásy bolo, že pretekár, ktorý v časovke prešiel tretím medzičasom, z druhého zmizol a pod., preto si ani kolega Tomáš Šandor nevšimol výkon Adriána Babiča, rovnako ako moderátori v cieli. Podľa nás by zvládli urobiť aj Okolo Slovenska a nemuseli by sem cestovať Francúzi z VotreCourse.
| Diváci si prišli na svoje (© Jaroslav Maliňák, Cycling-Info.sk) |
Svetovú úroveň mala webová stránka pretekov, ktorá sa nedá s ničím predchádzajúcim porovnať. Publikovali tam množstvo informácií, boli tam v čas a perfektne vyzneli aj live reportáže od RoadCycling.cz (prekladať ich mal trochu cyklisticky fundovanejší človek, ale nevadí). Robia ich dlhšie ako my a hlavne s lepším fotoaparátom, hoci by sme to presne rovnakým systémom vedeli urobiť aj my za polovičnú cenu, ale O.K. Na päťciferný fotoaparát nemáme.
Veľmi pozitívne hodnotíme aj prenos v RTVS. Zo stacionárnych kamier bol pokrytý slušný kus trate + dva Jimmy Jiby, dron a najťažšia vec – dvaja kameramani na motorkách. Režisér Peter Štefanec si na túto činnosť začína vychovávať Maďarov, ktorí boli v Žiline (zdá sa nám, že aj v Kyjove, ale nie sme si istí) a postupne zlepšujú techniku. Už bol pokrytý celý okruh napriek tomu, že sa nachádzal na väčšej ploche ako v Žiline. Ľudia sú zvyknutí sledovať Tour de France a na ostatné nadávať, ale za zlomok rozpočtu to bolo podľa nás veľmi slušné. Ak raz príde doba na Okolo Slovenska (aspoň záverečných 30-40 km etáp), RTVS už má čoraz viac skúseností a ľudia budú pripravení. Mali viacero technických problémov rôzneho druhu, ale divák schopný základného kritického myslenia to musí pochopiť. Nikdy sa v Česku ani na Slovensku nič kvalitnejšie naživo v cyklistike neodvysielalo.
| Peter Sagan v obkolesení novinárov (© Jaroslav Maliňák, Cycling-Info.sk) |
Škoda len viacerých kvalitných príspevkov, ktoré neboli v prenose kvôli nejakým problémom, a najväčším “failom” bola prítomnosť autora tohto článku v štúdiu, ktorá postrádala zmysel, ale moderátorom Andrejom Bartálošom bol prinútený, keďže neprichádzal iný hosť. Andrej sa veľmi snažil, no bol pod veľkým stresom a asi mu to ideálne nevyšlo. Tak ako nemohlo vyjsť ani komentovanie v tom obrovskom chaose, hluku miestnych moderátorov, silnom vetre, režisérových pokynoch do ucha počas rozprávania a pri pozeraní sa na malý monitor, od ktorého sa odrážalo slnko, sme nemali najmenšiu šancu identifikovať, či prešiel prvý páskou, ktorá nebola nakreslená, Sagan alebo Baška. Doma na gauči sediaci človek si nevie predstaviť našu situáciu.
Už trochu mimo organizátorov stoja rozhodcovia, takže sme si ich nechali na koniec. Milan Dvorščík má rešpekt i skúsenosti. Pri sebe mal tiež Simonu Davídkovú, jednu z navyjššie postavených rozhodkýň v UCI, takže to dopadlo pomerne dobre, hoci našlo sa kopec chybičiek, o ktorých sme počuli, ale nebudeme ich rozpisovať. Majster krajiny z minulého roka musí v časovke štartovať posledný, čo sa u juniorky Šefčíkovej nestalo. Jedna porada s tímami bola naplánovaná na zlý čas. Tímy sa sťažovali na poradie mechaničákov, ale to robia vždy. A podobné nedostatky. Motorozhodcovia vykonali opäť dobrú prácu, potešili by sa pochvale (sami to naznačovali), s čím by sme nemali problém, ale pokiaľ budú jazdiť v cieľovej rovinke tesne pred alebo za pretekárom (neexistuje víťazná fotografia Juraja Sagana bez rozhodcu vedľa neho), čo naozaj všetkým prekáža, nepochválime ich. Budeme opakovať, že inde vo svete sa to nedeje. Tu to ešte znásobili aj kameramani na motorkách, ktorí cez cieľ ísť nemajú, ale bol to druhý prenos v histórii, takže nevadí.
| Motorozhodca vo vedľajšej úlohe (© Jaroslav Maliňák, Cycling-Info.sk) |
Z nedostatkov. Vždy sú a musia byť. Ide len o to, aké sú viditeľné pre oko fanúšika, športového riaditeľa či samotného cyklistu. Ani my sme si mnohé nevšimli a ak áno, tak na nich medzi časom zabudli. Viacero chýb bolo v propozíciách, po časovke vo štvrtok nevedeli niektoré mechaničáky ako sa dostať späť na vyhradené parkovisko, blúdili a otestovali aj trávniky. V piatok tam už bola značka. Vo štvrtok vraj neodohrali hymnu víťazom, to sme si, pravdupovediac, nevšimli, len nám to bolo povedané. Stena reklamných partnerov, pred ktorou mali robiť pretekári rozhovory, bola nízka, dimenzovaná iba na sedenie, teda, keď sa k nej Matúš Štoček postavil, bol ďaleko vyšší a vyzeralo to za ním trápne. A ako sme spomínali, na zo päť nedostatkov sme zabudli.
Na záver perlička. Peter Sagan potrebuje mať pri sebe bezpečnostnú službu. Prišiel s ňou aj v sobotu na tlačovku do press centra. Keď vošiel do miestnosti, SBS-kár (predstavte si úplne najtypickejšieho) zabuchol dvere a povedal: “Už je nás tu dosť.” V zápätí otvoril dvere kameraman Českej televízie, ktorého tento premotivovaný pán vyhodil. Keď kričal z chodby, že je z ČT, odvetil: “To ma nezaujíma.”
| Zdeněk Štybar a pri ňom ľudia z ČT (© Jaroslav Maliňák, Cycling-Info.sk) |
Veríme, že ste s prácou nášho tímu počas šampionátu boli spokojní. Pre nás takéto akcie znamenajú obrovskú porciu stresu, zodpovednosti i problémov rôzneho charakteru.Chceli sme čo najviac pomôcť našim cyklistom, ktorým sa nedostáva taká veľká medializácia a môže ich potešiť či motivovať. Zverejňovali sme veľmi početné fotogalérie, v ktorých sa snažil fotograf zachytiť čo najviac rôznych pretekárov a jazdil často aj za pelotónom, aby dostali svoj záver aj výkonom slabší, odpadajúci cyklisti. Aby sa mohli potešiť, hoci to neboli najkvalitnejšie zábery a vyzerali zbytočne. Mrzí nás, že nedokážeme pracovať tak rýchlo ako by sme si predstavovali. Videá aj fotogalérie dokončujeme hlboko v noci a nemáme priestor na detailnejšie zhodnotenie pretekov. Nenaspali sme takmer nič a fotogaléria z nedele bola hotová až v pondelok popoludní, pretože fotografa o 4:15 ospalosť zlomila, zaspal po sediačky nad počítačom a zobudil sa až o deviatej ráno, keď musel hneď odísť domov, pretože mal ďalšie povinnosti. Na Okolo Slovenska sme mali motorky dve, v Žiari pre náš nižší rozpočet jednu, teda to z našej strany nebolo až také ako by sme si predstavovali. Dúfame, že sa budeme môcť stále posúvať dopredu, vylepšovať techniku aj ľudí, no všetko je závislé na financiách. Ako vždy a všade.
Pôvodne sme mali na záver tohto článku pridať nomináciu na ME v dánskom Herningu (3. – 6. augusta), keďže po nedeľňajších pretekoch zasadala komisia cestnej cyklistiky s cieľom schváliť ju. Reprezentačný tréner Elite Ján Valach sa ale na ňu nedostavil a zatiaľ nereaguje na výzvy, aby predložil návrh nominácie, takže publikovať budeme samostatný článok, keď bude menoslov uzavretý. Ísť by mala najväčšia výprava histórie, a to až 24 pretekárov – šiesti muži Elite, U23 aj juniori, dve ženy Elite, dve ženy U23 a dve juniorky.
V budúcnosti sa budeme venovať aj téme rozvoja našej cyklistiky, v Žiari sme sa dohodli so Slovenským zväzom cyklistiky, že bude viac informovať o svojej činnosti, vysvetľovať situáciu a reagovať na otázky verejnosti, aby viac vedela, čo a ako funguje, hoci na webových stránkach SZC je kvantum informácií, stačí ich hľadať.
